Lieky a lekárenstvo

„Človek občas zakopne o pravdu, ale väčšinou sa pozbiera a pokračuje, akoby sa nič nestalo.“   (W. Churchill)

Je zdravie tovar, alebo hodnota? Je podstatou zdravotnej starostlivosti služba verejnosti, alebo vytváranie zisku? Má štát zdravotníctvo regulovať, alebo liberalizovať? Má štát podporovať odbornosť, alebo marketing? Má mať pre zdravotný systém vyššiu hodnotu majiteľ zdravotníckeho zariadenia, alebo zdravotnícky pracovník, ktorý v danom zariadení pracuje?

Ospravedlňujem sa za nudný kvíz v úvode. Ale chcem písať o tom, ako sa na Slovensku monopolizuje a kartelizuje zdravotná starostlivosť a ako finančné skupiny s podporou nasadených alebo zmanipulovaných politikov postupne vyvlastnia slovenské zdravotníctvo, zdravotníckych pracovníkov presunú do pozície vydierateľných muklov a pacientov postupne donútia, aby každé euro do posledného odovzdali do ich kasy a to bez možnosti voľby. Najprv všeobecne.

Finančná skupina je zoskupenie viacerých kapitálovo silných jedincov (príslušníci tzv. finančnej oligarchie), podnikov, koncernov alebo trustov, ktorá realizuje investície (väčšinou krátkodobé a strednodobé) súčasne vo viacerých oblastiach a odvetviach s (jediným) cieľom vytvoriť zisk. Medzi významné nástroje finančných skupín, ktoré koncentrujú kapitál, patria masívne mediálne kampane (brainwashing typu „robíme to pre dobro pacienta“), politický lobing a infiltrácia nastrčených osôb do zákonodárnych a exekutívnych orgánov štátu. Pokiaľ štát korupciu represívne netrestá, tak medzi nástroje finančných skupín patrí aj táto. Nasleduje eliminácia hlasu odbornej verejnosti a akademickej obce, účelové pretvorenie legislatívy vo svoj prospech, vytvorenie uzavretých kartelov (spočiatku reťazením a skupovaním tzv. „malých hráčov“ a následne zosieťovaním a rigidizáciou systému bez možnosti vonkajšieho zásahu), uľahčenie ovládnutia daného segmentu spojené s rýchlou a agresívnou likvidáciou konkurencie (monopilizácia), kvantitatívna extrakcia finančných zdrojov (napríklad premena verejných zdojov na vlastný súkromný kapitál) a následné opustenie daného segmentu. Výsledkom krátkodobého „útoku“ finančnej skupiny je zdecimovaný systém bez finančných rezerv, supresia rozvoja a zvyšovania kvality v danej oblasti, odliv frustrovaných profesionálov za hranice a devalvácia základných ľudských a etických hodnôt.

Asi nepíšem nič nové. Ani nechcem vystupovať proti finančným skupinám. Chcem vystúpiť proti štátu. Vyslovujem nesúhlas s manažmentom firmy s názvom Slovenská republika, ktorá najprv dala zelenú nájazdu finančných skupín na slovenské zdravotníctvo (2003 až 2005), následne nepodnikla žiadne kroky v čase, keď finančné skupiny verejne priznali, že im ide o ovládnutie slovenského zdravotníctva (2006 až 2009) a na záver im pomáhala daný obludný cieľ dosiahnuť (2010 až 20??).

Ako občan, ako pacient, ako zdravotník, aj ako podnikateľ požadujem od predsedníčky vlády a štátnych úradníkov (predovšetkým ministra zdravotníctva), aby vrátili do systému odbornosť a kvalitu a zastavili plytký účelný a krátkozraký marketing finančných skupín. Požadujem od poslancov národnej rady, aby poslali na smetisko návrh nového zákona o liekoch a ostatné legislatívne návrhy, ktoré povedú k definitívnej devastácii slovenského zdravotníctva (pán minister túto devastáciu označuje temínom „zásadná refeorma“).

Pre úplnú ilustráciu pripájam dva citáty predstaviteľov finančných skupín. Naprv pán Tkáč deklaruje, že finančnej skupine nejde o dokonalosť, ale postačuje iba krátkodobá imitácia dokonalosti: „Štruktúra postavená na vedení pod jedným šéfom a jedným managementom  môže v princípe robiť v jednej konkrétnej oblasti a pokiaľ sa snaží obsiahnúť oblastí viac tak môže pôsobiť buď neprofesionálne alebo nie tak dokonale.“ A následne pán Vajskebr potvrdzuje, že odbornosť a nutnosť angažovania odborníkov-zdravotníkov je pre finančné skupiny prekážkou biznisu so zdravím: „V Maďarsku zákon dáva všetky rozhodnutia týkajúce sa sortimentnej politiky a stratégie do rúk odborného zástupcu, čiže majiteľ je v pasívnej pozícii a nemôže rozhodovať o ničom. To boli hlavné dôvody…aby sme na trh v Maďarsku nevstúpili.“

Presne tak. Odpracte nám tých zdravotníkov z cesty, nech môžeme „strategicky“ rozhodovať o tom, že verejné zdroje skonšia v našej pokladnici. Presne o tom je aj návrh nového zákona o liekoch, ktorý som použil ako príklad. Lebo MY chceme rozhodovať o tom koho a ako budete liečiť.

Odbornosť skrátka bráni agresívnemu biznisu. Finančné skupiny potrebujú eliminovať pravidlá a obmedzenia, vyhovuje im povrchnosť a nulová kontrola a prekážajú im odborníci, pretože tí vedia odhaliť kedy klamú, zavádzajú, skresľujú a korumpujú. Navyše, prečo by sme pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti mali platiť drahých špičkových odborníkov, keď tú istú prácu môžeme zveriť do rúk aj lacným a ľahko ovládateľným laikom? Odbornosť je prekážkou pre biznismanov. Aj na Slovensku. Zatiaľ. Druhé čítanie nového zákona o liekoch v parlamente je asi o mesiac. Na príprave zákona sa nepodieľal ani jeden lekár, lekárnik a zdravotná sestra so skúsenosťami z praxe. Proti návrhu zákona o liekoch vystúpili všetci lekári a lekárnici, laická verejnosť, vedecko-akademická obec, podnikateľský sektor, opoziční politici a časť koaličných politikov. Zákon podporuje iba niekoľko osôb platených finančnými skupinami. Takže?

Peter Stanko